Chceš spriateliť? TU

Chceš spriateliť? TU

Doujinshi

NEW WORLD 1-2-3-4-5. kapitola :)
THE LOST PROMISE 1-2-3-4-5-6 -7 <-NEW!!


>>SxS Journal I. , II.(part1, part2)<<

Sasusaku - the Boondoks-1-2

Sasusaku - Kariéra nad všetko-1

Sasusaku -Pomôž mi poznať ťa - 1- 2-3-4

Březen 2013

SxS Journal

24. března 2013 v 21:44 | Betušik-chan |  sasusaku
Tak moji milý mám pre vás 3 slohy, aby ste lepšie pochopili vzťah Sasukeho a Sakury a toto je prvý ;) Teda 3... tento tu som rozdelila na dve časti, pretože zajtra máme písomku z Bioly a ja ešte nič neviem -__- Všetky veci, ktoré tu máte v zátvorkách sú moje komentáre, dodatky, vysvetlenia (pre istotu) a občas taká menšia pomoc, aby ste sa v texte nestratili ;) Prekladám to, pretože ja som akosi ostala onemená z tohto článku, keď som ho prvýkrát čítala, hoci ja som si ho prečítala celý, vám som ho rozdelila na dve časti. Jasné druhý bude len pokračko tohto, tam budú ešte super poznámky a ten tretí, som si myslela, že si ani neprečítam, pretože som si myslela, že sa tam všetko bude opakovať, ake nebola to pravda O_O Aj tam boli veci, ktoré sa tu napríklad nespomínajú atď...

Nič menej taktiež som vám tu pridala strany z mangy!!



SxS Journal
Pre sasusaku fans, ktorých viera v sasusaku zomiera. Toto ju zdvihne naspäť :P Ďakujem -Blue-n-Pink-! (Betušik: Neviem, kto to je :P)

I love her voice 2

17. března 2013 v 17:55 | Betušik-chan |  I love her voice



Tak ak by niekoho náhodou zaujímalo, čo robil Itachi počas búrky, tak tento diel je ako stvorený pre vás ;)
_pieseň, ktorú Sak spieva v búrke_


Tak krásny hlas. Prečo v ňom vždy počujem len trýzeň? Hlúpe dievča. Vždycky sa na mňa usmieva a tvári sa tak bezstarostne. Predstiera, že je zmierená s tým, čo sa stalo. Že jej nič nedlžím. Myslí si, že len preto, že neplače, jej to uverím. Naivka, myslíš, že nepočujem tvoj plač, vždy keď spievaš? Natiahol som ku nej ruku a narazil som na sklo. Ten náraz ma prebral zo snívania, že na ňu dosiahnem. Že som na ňu niekedy vedel dosiahnuť. Táto scéna, v ktorej sme sa zase ocitli, je už smiešna, nemyslíš, Sakura? Stále dookola. Stojím tu za sklom a pozorujem ťa. Ty sedíš v búrke na balkóne, hraješ na klavíri a spievaš. Chcem ťa odtiaľ dostať, lebo to vyzerá, že dážď ťa zachvíľu utopí. Lenže je to akoby si ma za to sklo postavila schválne. Nenecháš ma ti pomôcť. Chceš trpieť a ja s tým nemôžem nič spraviť. To je realita.

Povzdychnem si a otvorím balkónové dvere. Studené kvapky dažďa na mňa v tom okamihu zaútočia a mrazivý vietor mi šľahá do tváre. "Sakura! Ak mi tam budeš takto posedávať, zachvíľu ťa trafí blesk!" zvolal som.

"Itachi?" hudba ustála a Sakura na mňa uprela svoj prenikavý pohľad, v ktorom sa zračilo prekvapenie.. Bola premočená na kosť ale dážď jej neprestal prečesávať vlasy. Postavila sa a ja som pohľadom skĺzol nižšie. Mala na sebe volánikové šaty po kolená a vonku boli sotva 3 stupne. Prepichol som ju prísnym pohľadom, no ona tým svojím uhla.. "Poď dnu, ihneď."

"Ešte že som sem prišiel. Čo si tam vonku robila?" položil som otázku zatiaľ, čo som jej sušil vlasy uterákom. "Nevedela som zaspať," odpovedala akoby to všetko vysvetľovalo. Prikývol som sám pre seba a stisol som pery k sebe, aby som na ňu nezačal kričať. "A čo som ti povedal, že máš robiť, keď nevieš zaspať?"

"Ja... nechcela som ťa volať do tej búrky-"
"Jasné, preto si do nej radšej vliezla sama. ZASE," ani neviem, či som to hovoril jej, alebo skôr si to mrmlal pre seba.
"Prepáč," sklopila hlavu a vyzerala ešte viac previnilo. Prečo musíš robiť tú istú chybu, čo som spravil ja, Sakura? Povzdychol som si a objal som ju. "Si premrznutá na kosť." skonštatoval som zrejmé a začal šmátrať vo svojej taške. "Na. Choď sa osprchovať, ja tu na teba zatiaľ počkám."

Sakura si odo mňa prevzala kôpku oblečenia a pozrela sa na mňa: "Ty si mi priniesol oblečenie?"

Hlúpa otázka, ale v takomto stave by som od nej asi nemal čakať nič iné. "Tušil som, že ťa tu nájdem, tak som to zobral so sebou," vysvetlil som.

Jemne sa usmiala: "Ďakujem." A keďže som jej úsmev neopätoval, tak sa len zvrtla a odkráčala ku dverám, ktoré aj otvorila a vstúpila do temnej chodby. S buchnutím dverí miestnosť osamela a ja som medzi jej stenami ostal sám. Zhlboka som sa nadýchol v snahe upokojiť myšlienky. Ruky zovreté v päsť sa ma snažili márne presvedčiť, že Sakura sa mi stráca, ale ja jej v tom dokážem zabrániť. Čo sa jej to honí hlavou? Je odo mňa stále ďalej a ja viem, že tak nekoná podvedome.


Itachimu nebolo známe, že od dverí nespravila viac ako dva kroky. Opretá o stenu akosi nevedela, ako sa pohnúť ďalej. Tmavá chodba jej dávala nový vzduch zmiešaný s tichom a pokojom. Všetko po čom túžila. Ticho, pokoj, samota. Všetko, čo ju kedysi ťahalo dole k desivým myšlienkam a spomienkam, teraz vyhľadávala. Tak ako Itachi bol jediný, kto dokázal zahnať aspoň na chvíľu jej démonov... teraz pri ňom nevedela dýchať. Itachi to nechápe. A ona mu to nepovie, pretože počuť to nahlas, by znamenalo odmietnuť to. Reálne farby by zafarbili na čierno posledné miesto, ktoré jej podvedomie prešlo miernou sivou. Jej posledný východ.

...

Pri zvuku zavŕzgania dverí, Itachi otočil svoju tvár k príčine jeho prerušených myšlienok. Čiernovlások práve sedel na gauči otočenom k okne a keby nebol počul z chodby ich hlasy, bol by si myslel, že to je už osprchovaná ružovláska. Bok gauča bol presne nasmerovaný oproti dverám na druhej strane miestnosti, v ktorých práve stáli Deidara a Sasori. Obaja vcelku prekvapený.

"Itachi? Čo že si o takomto čase v nahrávacom štúdiu?" spýtal sa Sasori, keď zapálil svetlo. Venujúc mu pohľad, ktorý vlastne nič nehovoril, ani nič neskrýval.

"Žeby si aj ty dostal inšpiráciu? Tento tu mi o pol jednej volal, nech sa tu stretneme." Deidara otrávene ukázal palcom na Sasoriho, ktorý na to reagoval rovnako otráveným pohľadom. "Vždy nájde spôsob, aby som oľutoval deň, kedy som ho stretol. Poj*ebaný sukničkár! Myslí si, že len preto, že on nikdy nespí, ostatných môže budiť, kedy sa mu zachce!" zreval. Hoci ešte na začiatku hovoril k Itachimu, posledná veta bola úplne venovaná jeho červenovlasému kamarátovi, na ktorého mal práve teraz ťažké srdce a chuť zbiť-toho-debila-ako-psa. To viete, niekomu sa počas búrky spí najlepšie.

"Oh no, nevadí. Keď už sme tu traja, prečo nezavoláme aj Sakuru?" nemenovaný si prekrížil ruky na hrudi a urazene sa od Sasoriho odvrátil. "Aspoň ona nevinne spinká vo svojej-"

"Ehm..." Sasori s mierne pobaveným výrazom Deidarovi prstom naznačil nech sa otočí.

Sakura stála za nimi a ešte pred chvíľou si sušila vlasy. Teraz na svojich kolegov upierala prekvapené oči nechápajúc, čo tu presne robia?

Sasori a Deidara stáli pred ňou a ešte pred chvíľou sa škriepili. Teraz na svoju milovanú kamošku upierali zarazený pohľad nechápajúc, prečo presne má na sebe Itachiho oblečenie?

"Nie vážne, čo sa tu deje?" Deidara sa otočil na Itachiho s novým otráveným výrazom, zatiaľ čo Sasori zapískal. "Nevedel som, že sa mi niekedy naskytne takýto pohľad," zažartoval prezerajúc si Saky v tričku od hlavy po päty. Potom jej zobral uterák z hlavy, postrapatil jej vlasy a neohrabane jej vrátil uterák na hlavu, tak, že teraz nič nevidela.

Bolo to myslené ako pozdrav a trest zároveň. Pretože narozdiel od svojho dlhovlasého priateľa, on tušil, čo tu Sakura o takomto čase stvárala...avšak nenechal na sebe nič znať. Konečne si dal dole svoju jedinú skutočnú lásku (elektrickú basgitaru) a začal sa venovať tomu, prečo sem prišiel.

...

"No takže názov bude Imaginary," zdôverila sa Sakura, keď po asi hodine skúšania sa zvrtla reč na nový album, ktorý pripravujú. Sakura skladá všetky pesničky a vôbec. Dnes je prvý deň, čo Sasori, Deidara a dokonca aj Itachi vidia názvy nových pesničiek, rovnako, ako aj akordy a slová. Zistilo sa, že Sakura si ešte okrem krátkych volánikových šiat, zobrala aj plecniak, ktorý bol schovaný v rohu izby a čírou náhodou tam pre nich mala tieto dôležité kópie. Itachi ešte nevedel, že odpovede na všetky jeho otázky sú tam. Ale tak ako to Sasukemu ešte dnes povie, vedel, že v Sakuriných pesničkách sa skrýva celý jej život.


Pokračovanie nabudúce...

Uf -_- No takže naozaj neviem, ako veľmi ste teraz zmätený a podobne xD Chcem vám povedať, že čo sa týka ich albumov, tak pesničky som roztriedila presne do štyroch (nie vlastne piatich) a Imaginary je len druhý album. A nemyslite si, že som ich len roztriedila xD
K Oscuro Lamento (Temná Vina), čo bol ich prvý album a k Imaginary mám spravený kompletný desing na obaly albumov a keď nadíde správny čas tak ich sem dám :D
To roztriedenie bolo dôležité, kvôli postupnosti deju (a bolo to ťažšie ako som si myslela -_-").

Imaginary bude album, ktorý hovorí o tom, ako sa Sakura cíti teraz a tiež celý súvisí s jej "posledným východom".

Takže pamätajte si, že tento diel je sice druhý, ale všetko čo sa tu odohráva sa stalo pár hodín predtým ako sa Sasuke zobudil v prvom diely. Dá sa povedať, že Sasuke práve teraz "telefonuje" s Karin xD

Takže čo poviete? :D