Chceš spriateliť? TU

Chceš spriateliť? TU

Doujinshi

NEW WORLD 1-2-3-4-5. kapitola :)
THE LOST PROMISE 1-2-3-4-5-6 -7 <-NEW!!


>>SxS Journal I. , II.(part1, part2)<<

Sasusaku - the Boondoks-1-2

Sasusaku - Kariéra nad všetko-1

Sasusaku -Pomôž mi poznať ťa - 1- 2-3-4

Koncim O_o

4. dubna 2012 v 22:39 | Betušik-chan |  My diary
Tento školský rok som na dobro skončila so všetkými stresmi ^^. Ja viem, ja viem... niektorým z vás som stresy asi privodila tým hnusným názvom, však? :D Prepáčte!! No posledné dni som bola v strašnom strese, mala som prijímačky a pokašľala som poslednú časť talentových skúšok. Bolo to strašné, najlepšie boli povzbudivé slová od báb, ktoré vedeli, že som poslednú časť pokašľala (a v duchu sa radovali, že majú o jednu konkurentku menej). Došla som domov (v tom mi pomohol autobus) a keď sa ma mamka spýtala ako bolo, jednoducho som to nevydržala a rozplakala sa. Potom som sa trochu ukľudnila a snažila som sa rozptýliť čítaním Denníka princeznej. O pár hodín neskôr, keď som bola doma iba ja, prišiel ocko. Samozrejme tiež sa musel opýtať ako bolo a zase som sa rozplakala. No čo už.

Môj ocko bol taký zlatý, že ma zobral na pizzu, aj keď mal ísť s kolegom na pivo. Tam som tiež upustila zopár sĺz, ironicky mysliac na fakt, že niekto svoj žiaľ zapíja alkohol, JA zase zajedám pizzou a kolou (hoci ako som si neskôr všimla, na mojom pohári nebolo napísané Kofola, ale Staropramen....). Po celý čas som mala vypnutý mobil, chápete, že som potrebovala byť sama. To, že som išla s ockom na pizzu mi však naozaj pomohlo.

Na ďalší deň (to bolo dneska) som mala ísť do školy, ale jednoducho by som nezniesla, keby sa ma každý pýtal: "Ako si dopadla?", "Aké boli prijímačky?" Pretože ja som nevedela ako som dopadla a pravdepodobne by som sa opäť rozplakala. Nevedela som si povedať, že sa svet nezrúti, ak ma neprijmú. Vedela som, že sa nezrúti, ale naozaj som na tú školu chcela ísť. A ja tak dobabrem poslednú časť talentoviek. Úplne zbytočne. Bola to časť, kde ste mali riadky čísel (ktoré podľa nejakého systému išli za radom) a vy ste mali doplniť v každom riadku dve čísla. Jednoduché, ja viem. Lenže JA (trdlo s veľkým T) som si myslela, nie.... bola presvedčená!, že čísla máme doplniť do stĺpcov. A to mi nešlo, pretože v skutočnosti v stĺpcoch tie čísla spolu nijako nesúviseli. Ani nie minútu pred vypršaním časového limitu sa ma profesorka spýtala, prečo nič nepíšem (naozaj to nebolo ťažké... ak ste robili do riadkov...). Po sekunde, čo mi vyjasnila, že to máme robiť do riadkov už bolo neskoro a stihla som dopísať len štyri riadky (asi z dvadsiatich).

Ako som už hovorila, dneska som nešla do školy. Namiesto toho som dočítala knihu, išla na počítač a potom už bola jedna hodina poobede. Nezmienila som sa vám, čo to znamená. O jednej poobede v Gymnáziu park mládeže už vyseli výsledky prijímacích skúšok. Išla som tam (spolu s mamkou) autobusom. Mala som neupravené vlasy a celkovosom sa cítila prázdne a nesebavedome. Matematiku a slovenčinu som vedela, ale čo keď som si iba myslela, že to viem a napísala to zle? Čo ak to, že som pokašľala poslednú časť talentoviek bol rozsudok o tom, že ma neprímu?

Vystúpili sme a ja som išla napred. Neistým krokom som išla ku tej škole a myslela som si, že výsledky budú viditeľné zvonku. Neboli. A ja som musela ísť dnu (teda nemusela, ale ak som už konečne chcela urobiť čiaru za tou hroznou neistotou, tak som musela vedieť ako som dopadla). Na obrovskom papiery som začala hľadať svoj kód. Predo mnou boli nejaké dievčatá, takže keď som ho našla, nebola som si úplne istá, či na druhom okraji toho papiera bolo pri mojom kóde za celkovým počtom bodov a bodov z jednotlivých testov PT=prijatý alebo (aspoň myslím, že také boli skratky) TM= neprijatý pre nedostatok miesta. Keď som sa pozrela z jednej strany bolo to PT. Keď som sa pozrela z druhej bolo to TM. Mala som pocit, že sa mi trochu krúti hlava. Tie dievčatá odišli od steny, kde boli výsledky a tak som sa chcela prstom presvedčiť, ktoré z tých dvoch rozhodnutí o prijatí, sa nachádzalo v riadku s mojím kódom. Práve vtedy prišla mamka. "Ako si dopadla?" spýtala sa.

V riadku s mojím kódom bolo PT! Ale veľmi som sa nevzrušovala (nie je to práve presné slovo, bola som nervózna a neistá, mala som pocit akoby som mala slabé kolená aj ruky). Ani náhodou som nemala v pláne sa tešiť predčasne, pretože by veľmi bolelo, keby zrazu vysvitlo, že to nie som ja. "Nie som si istá, či B-0221 je môj kód."zatiahla som. Mala som si, pred tým ako som sem išla, skontrolovať, aký mám kód, pretože som si naozaj nebola istá.

Mamka ma uistila, že to má napísané a začala hľadať vo svojom ruksaku. Otvorila menší zošit a tam som zbadala môj kód:


B-0221

Asi si myslíte, že som zvrieskla od radosti. Omyl, ja som iba DÚFALA, že ak by ma náhodou prijali, tak šialene zvriesknem a začnem sa tešiť ako v každej stredoškolskej kórejskej dráme (s výnimkou jednej), ktorú som videla. Nestalo sa. Namiesto toho sa mi chcelo zase plakať. Áno, viem, úžasné. Ale ani som nemohla očakávať, že ma zaplaví po takom strese a neistote rovno obrovský prúd nekontrolovateľnej radosti. Asi by som dostala infarkt, keby sa to stalo. Takže namiesto toho som sa snažila neplakať (čo by bolo čiastočne aj od úľavy). Prišli sme k jednému z troch stolov (alebo zo štyroch?) a paní, čo tam sedela nám dala rozhodnutie o tom, že som prijatá. K tomu nám ešte pogratulovala a keď už sme boli v autobuse na ceste domov som sa začala ukľudňovať a tešiť!!!!!!!

Doma som vystískala brata, zavolala babke (ktorá sa so mnou učila slovenčinu na tie prijímačky, ďakujem ti!!!), potom ešte na stredné Slovesnko, kde som hovorila so starkou, sesternicou, strýkom a ešte jedným strýkom :D Potom som volala ockovi, ale nedvíhal (asi šoféroval domov). Tak som teda vyliezla na svoju poschodovú posteľ a povedala som Džinke (môj plyšový psík zo španielska) o tom, že ma prijali. Cez ňu som to povedala aj mojej zosnulej starkej, ktorú mám veľmi rada. Potom som sa usmiala na nebo a potom sme s Džinkou vyčkávali, kedy zbadáme naše auto.

Ocko bol na mňa tak hrdý, že poslal všetkým svojim priateľom smsku, že som spravila prijímačky na gymnázium. Potom som išla na FB a chatovala s kamarátkami, ktoré mi náladu zdvihli už do nadpozemských rozmerov xD Neviem sa dočkať ako ich zase uvidím.

Hej a teraz keď už som na konci tohto článku asi by ste radi vedeli, že na akú školu som sa to vlastne hlásila a také základné info. Takže hlásila som sa na španieske-biligválne gymnázium, ktoré trvá 5 rokov. Pretože v prvom ročníku sa máme naučiť po španielsky, dostatočne dobre na to aby sme v ďalšom ročníku mohli mať už niektoré predmety v španielčine, v prvom ročníku budeme mať 20 hodín španielčiny do týždňa. Prijímačok sa zúčastnilo 151 uchádzačov a zobrali prvých šesťdesiatich. Ja som skončila lepšie ako v prvej tridsiatke. Minulý rok som robila prijímačky na anglické bilingválne, ale neuspela som, pretože moja matematika bola naozaj slabá. Tento rok mi v nej však akosi svitlo a tak všetko dopadlo tak ako dopadlo :D Som rada, že ma neprijali na to anglické, pretože som mohla byť ešte rok so svojimi kamarátkami, nemusím sa každý týždeň modliť v kaplnke (bolo to totiž evanielické gymnázium, ja som ateista) a tiež angličtina je popri dejepise môj najobľúbenejší predmet a venujem jej hromadu času, takže sa perfektne po anglicky viem naučiť aj sama, pri čom mi pribudol rovno ďalší jazyk, ktorý mi pomôže sa zase perfektne naučiť škola.

Tak to je všetko, čo som mala na svojom srdiečku :)
A ak si to niekto prečítal do konca naozaj si to vážim, ďakujem.

Vaša Betušik-chan
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ufon Ufon | Web | 4. dubna 2012 v 23:29 | Reagovat

GRATULUJEM MOJA *-* ;)

2 Mikeira Mikeira | 5. dubna 2012 v 10:06 | Reagovat

Gratuluju! :-D

3 Tete vs saky Tete vs saky | 5. dubna 2012 v 19:59 | Reagovat

Gratulujem ale tým názvom si ma fakt vystrašila zľakla som sa že ideš skončiť s blogom :-( ale ked som začala čítať tak mi spadol so srdca kameň ťažký ako prasa :-D  :D

4 Ráďuše Ráďuše | E-mail | Web | 6. dubna 2012 v 20:06 | Reagovat

To je skvělý! Dostala ses na španělský bilinguální gymnázium! To je bomba! Moc ti gratuluju, páni, skvělý zprávy-to jsem nepředpokládala z toho nadpisu :D Ten mě vyděsil, pořádně vyděsil :D Ještě jednou gratuluju a já jdu šetřit svý ruce-dneska jsme byli lízt na umělý stěně v Šutru :D
měj se pěkně :D

5 ~ Bonitka ◡‿◡✿ ~ Bonitka ◡‿◡✿ | E-mail | Web | 7. dubna 2012 v 17:36 | Reagovat

Pekný blog :):)

6 Sak Sak | 20. dubna 2012 v 12:57 | Reagovat

Tak to ti gratulujem :) som rada, že ťa prijali na školu, kde si moc chcela ísť :) poznám ten pocit, keď pokazíš napr tie prímačky, a potom sa bojíš či ťa prímu, sama som mala takú skúsenosť :ˇ)) som naozaj rada, že ťa prijali, nech ťa to tam baví :)

7 beautydaisy01 beautydaisy01 | E-mail | Web | 14. května 2012 v 17:02 | Reagovat

Ten nadpis ma fakt dosť vydesil :P :D Ale gratulujem..! A mimochodom....Aj ja  čítam Denník Princeznej! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama